29. november 2013

Z rannej správy Paramahamsa Nithyanandu, 29. november 2013

Vy nie ste vaše zlyhania 

Dnes budem rozvíjať tému o priestore vďačnosti, pretože začína víkend Vďakyvzdania. Predovšetkým, vráťte sa do svojej mamakary, k myšlienke „Ja“, ktorú o sebe máte. Pochopte, myšlienka o vašom „Ja“, ktorú máte, určite nie je pravda, ale je to pravda len momentálne. Nie je to „tá“ PRAVDA, ale je to pravda len momentálne.

Keď to pochopíte vo svojom vnútri, tak pochopíte túto jednu pravdu: Celá vec, všetko je iba psychodráma. Myšlienka, že ste muž, žena, syn, dcéra, dokonca aj myšlienka, že ste môj žiak, všetko je psychodráma.

Prosím pochopte, pretože sedíte tam, sedíte tam; pretože ja sedím tu, sedím tu; pretože sa správate tak, ako sa správate, pretože ja sa správam tak, ako sa správam. Neexistuje dôvod na to, prečo by ste vy mali byť žiakom, a prečo by som ja mal byť guru. Neexistuje dôvod na to, prečo by ste vy mali počúvať, a prečo by som ja mal rozprávať. Neexistuje dôvod, prečo by ste vy mali byť tam, a prečo by som mal ja byť tu.

Keď pochopíte, že celá vec je len psychodráma – prosím počúvajte, vstúpte do priestoru počúvania, toto je veľmi dôležité posvätné tajomstvo – keď pochopíte, že mamakara, identita, ktorú máte, nie je pravda, ale v tomto momente pravdou je, tak porozumiete, že zakaždým vás riadi mamakara. Pokým bude existovať činnosť, tak bude existovať mamakara a bude tú činnosť riadiť. Bez mamakary nie je možná žiadna činnosť.

Toto vám dá jasnosť, že to, či si myslíte, že ste dobrý alebo zlý človek, niekedy dobrý a niekedy zlý človek, niekedy chorý a niekedy zdravý človek, niekedy máte lásku a priateľstvo a niekedy ich nemáte, niekedy ste veselý a niekedy plný nenávisti, niekedy inteligentný a niekedy nechápavý - budete si o sebe myslieť toľko vecí – čokoľvek si o sebe myslíte je len psychodráma.

Niekedy oceníte svoje vlastné myšlienky, niekedy poviete: „Aký som hlupák!“. To, či oceňujete svoje myšlienky, alebo si myslíte „Ja som hlupák“, všetko je iba psychodráma. Prosím, pochopte to. Lenže vy sa bojíte vidieť pravdu, že všetko je psychodráma, pretože máte strach, že sa všetko zrúti! Je to doslova tak, ako keby sa táto budova začala zrazu roztápať ako vosk. Ako sa budete cítiť? Budete sa cítiť ohrození! Je to presne tak, pretože keď budete cítiť, že všetko je len psychodráma, tak sa zrazu všetko vo vašom vnútri, aj okolo vás začne roztápať.

Dnes ráno, keď som prichádzal autom, ma zrazu napadla myšlienka: Je to také príjemné, že je toľko ctiteľov schopných prísť a dostať daršan. Je to iba hodina cesty, tak prečo by sme nemohli mať centrum aj v Bangalore? Každé ráno prídem, urobím satsang a daršan v Bangalore. Je to pre mňa iba hodina práce navyše, pretože ja nie som človek, ktorý spí. Spánok a jedlo nemajú nado mnou žiadnu moc. Majú nado mnou nulovú moc. Myšlienky ako „o tomto čase chcem toto  jedlo“, alebo „o tomto čase musím spať“ nemajú nado mnou žiadnu moc. Hlavne keď ide o prácu sangy, nič nemá nado mnou žiadnu moc. A tak som sa začal z tejto myšlienky tešiť. To bola jedna myšlienka. Potom som sa na to pozrel z druhej strany. V jednej chvíli som sa z tejto myšlienky tešil, v ďalšej som rozmýšľal: „Budú ašramajti schopní prísť? Budú musieť robiť rannú akádu (cvičenie jogy) a veľa iných vecí!“ V jednej chvíli som sa z tej myšlienky tešil, v ďalšej som myslel na všetky praktické veci. Prosím počúvajte, keď dokážete vidieť veci bez toho, aby ste ich akceptovali, alebo aby ste im odolávali, vzdorovali, nech sa vo vás deje čokoľvek, tomu hovorím „uvedomiť si celú psychodrámu“.

Chcem, aby ste všetci pochopili niekoľko vecí. Keď sa budete pozerať na myšlienky bez toho, aby ste ich akceptovali a bez toho, aby ste im vzdorovali, tak si uvedomíte, že celá vec je iba psychodráma. Keď si uvedomíte, že vaše vzorce spojené s jedlom a spánkom nemajú nad vami žiadnu moc, toto samotné je uvedomenie si toho, že obidva vzorce sú tiež iba psychodráma. Napríklad, postavte sa do situácie, v ktorej som ja. Povedzte mi, koľko vzdoru by ste v sebe mali, keby ste ráno museli pracovať hodinu navyše! Koľkí z vás si myslia, že by určite mali odpor v súvislosti so svojím osobným životom – či ide o jedlo, alebo o spánok? Zdvihnite ruky! (Ľudia zdvíhajú ruky.) To je dôvod, prečo si neuvedomujete svoj životný štýl a myslenie.  

Pochopte, všetko čo pochádza z mamakary je len psychodráma. To čo hovorím je jedna z najvyšších právd advaity (jednota, nedualita). Ja viem, že vám predstavujem príliš veľký princíp, ale toto pochopenie vás môže oslobodiť od vašej obmedzujúcej mentality. To čo sa stalo pri tom všetkom, sa stalo v mojom vnútri. Ja som sa nerozhodol ani za, ani proti, ale veľmi jasne si uvedomujem, že nemám žiadny dôvod na to, aby som to zastavil, ani na to, aby som to urobil. Odteraz sa budem zaujímať už len o to, čo je dôlezité pre ostatných. Poviem vám, toto je ten najlepší priestor pre každú situáciu v živote. Keď sa budete zaujímať len o to, čo je dôležité pre ostatných, tak budete žiť obohacovanie, budete žiť vďačnosť.

Tieto dva dni, cez víkend Vďakyvzdania si zvnútorňujte iba tieto dve myšlienky. Prvá: Čokoľvek sa objaví vo vašom vnútri, či to bude myšlienka, že ste dobrí, úžasní, alebo myšlienka, že ste hlúpi, že nemáte pravdu, alebo myšlienka, že ste chorí, zdraví, nech je to čokoľvek – neakceptujte to, ani tomu nevzdorujte. Začnite sa na všetko pozerať bez akceptovania, alebo bez vzdorovania, ktoré pochádzajú z vašich vzorcov, z vášho pohľadu na vec. Zrazu si uvedomíte, že všetko je len psychodráma! Všetko je len psychodráma!

Môžem vám dať ešte jeden príklad. Niekedy uvidíte vo svojom živote, že vaši priatelia, rodina, susedia budú zlyhať v biznise. Začnete si vytvárať strach: „Kto vie, možno aj ja budem zlyhať! Môže sa to to stať aj mne!“, ale budete sa utešovať: “Nie, mne sa to nestane.“ Alebo uvidíte, že niektoré rodiny sa rozpadajú, dejú sa rozvody, alebo nejaké nečakané udalosti ako sú nehoda, alebo smrť. Alebo niečo z pozitívneho uhla: niekto vyhrá lotériu, alebo niečo úspešne dosiahne. Začnete si vytvárať buď chamtivosť za rovnakým úspechom, alebo vzdorovanie, strach zo zlyhania. Lenže v skutočnosti, keď sa to stane vo vašom živote neočakávane, či ide o negatívnu alebo o pozitívnu vec, tak zrazu uvidíte, že ani jedno nebude mať na vás taký vplyv, ako ste si predstavovali.

Pochopte, predtým ako sa to zlyhanie udeje, si vytvoríte toľko strachu ako sliepka, ktorá sa stará o vajce: „Och, keď sa to stane, tak potom čo? Lepšie bude, keď sa otrávim, alebo obesím.“, alebo: „V prípade úspechu si zoberiem auto a obídem Bangalore, aby som vyhlásil svoje víťazstvo! V aute pustím hudbu a budem tancovať!“ Lenže keď sa to stane v skutočnosti, tak to nebude mať na váš systém taký vplyv, ako ste si predstavovali. Takže, prosím pochopte, vy neustále vytvárate psychodrámu. Ani vaše zlyhania nie sú také veľké, ani váš úspech nie je taký veľký. Je to psychodráma, ktorú vytvárate okolo úspechu, alebo okolo zlyhania, ktorá má na vás vplyv, nie skutočné dianie.

Pochopenie, že realita nie je ani za, ani proti, že všetko je len psychodráma, vám dá jasnosť, skúsenosť. Táto skúsenosť vám dá jasnosť urobiť každé rozhodnutie podľa ostatných, na základe toho, čo je dôležité pre ostatných. Presne to sa dnes stalo vo mne! Prišla jedna myšlienka. Mokshapriyan (ctiteľ Swamijiho) poslal správu: „Zišlo sa veľa ctiteľov a veľa očakávame.“ Odrazu prišla myšlienka: „Ó, Bože! To je ale milé! Všetci tí ľudia ma budú môcť videť. Určite budú šťastní aspoň preto, že môžu dostať moje požehnanie, jeden dotyk.“ Prišla ďalšia myšlienka: „Čo stojí  v ceste tomu, aby sa to dialo každý deň? Nič, pretože ja nemám problém vstať o hodinu skôr! A nakoniec, v Bangalore máme nehnuteľnosť. Tisíc ľudí bude mať daršan každý deň. Čo tomu stojí v ceste?“ 

Takže, na mojej strane neexistuje žiadny vzdor, ani žiadne akceptovanie. Ja ani neskáčem od radosti a nehovorím: „Hurá! Áno, bude to úžasné! Prídu tisíce ľudí.“ Nie! Po dvoch mesiacoch tam budú tí istí ľudia, alebo aspoň tí istí ľudia, zopár bude možno navyše. Ja to nepodporujem, ani tomu nevzdorujem. Potom som si pomyslel: „Dobre, opýtajme sa ľudí, ktorých sa to týka, čo im bude vyhovovať.“ Takže rozhodnutie bude teraz prijaté podľa toho, čo je dôležité pre ostatných.

Hovorím vám, prijať rozhodnutie vždy podľa toho, čo je dôležité pre ostatných, znamená žiť vďačnosť. Toto je definícia života vo vďačnosti. To je význam obohacovania. Všetky činnosti, bez uvažovania o akceptovaní alebo odpore, sú obohacovanie. To je definícia vďačnosti. Na žiadnom, hoci aj na malom malom rozhodnutí, by sa nemali podieľať ani vaše vzdorovanie, ani vaše akceptovanie. Toto budete musieť používať v každej situácii vo vašom živote. Jasne povedzte sami sebe: „Pri žiadnom rozhodnutí nedovolím môjmu vzdorovaniu, akceptovaniu, strachu, alebo uprednostňovaniu, aby robili rozhodnutia za mňa. Vždy budem dbať na všetky zainteresované strany.“ Pochopte, pri každom rozhodnutí sme zainteresovanou stranou nielen my, ale aj ďalší ľudia: „Takže, toto bude vždy moja prvá priorita.“ To je obohacovanie.

Myslím si, že som podal tú najpraktickejšiu, najpriamejšiu, najsilnejšiu definíciu obohacovania. 

Pozrite, v skutočnosti som vám podal správu o tom, čo sa vo mne udialo. Otvoril som to a prezentoval pred vami všetkými preto, aby ste sa z toho naučili lekciu, ako môžete vo svojom živote robiť rozhodnutia bez strachu, alebo uprednostňovania. Takže, či pôjde o úspech alebo o zlyhanie, nebudete tým ovplyvnení, a preto sa neunavíte. Ja som urobil tisícky rozhodnutí. Mnohé sa stali úspechom a mnohé zlyhali. Nie je to tak, že všetky moje rozhodnutia boli úspešné. Mnohé boli úspechom, mnohé zlyhali, ale žiadne rozhodnutie nedokázalo spôsobiť, aby som zlyhal ja. To preto, lebo to bolo vždy založené na záujmoch zúčastnených strán! 

Vždy to bolo založené na rozhodnutí obohacovať. Keď bude obohatených viac ľudí, tak povedzte áno. Keď zúčastnené strany nebudú mať záujem, nechajte to tak. Hovorím vám, že toto je tá najlepšia podoba existencie. To je to, čomu Ramana Maharishi hovorí „Aham Spurana“. Ramakrišna tomu hovorí „priestor ctiteľa – odovzdanie“, Osho to nazýva ako „prázdna loď na rieke“. Ja tomu hovorím „Ananda Gandha“. Všetky tieto rôzne názvy – to čomu Ramakrišna hovorí  „priestor ctiteľa – odovzdanie“, to čomu Ramana Maharishi hovorí „Aham Spurana“, to čomu Osho hovorí „prázdna loď na rieke“, alebo „list vznášajúci vo vánku“, ja tomu hovorím “Ananda Gandha“, „fungovanie z priestoru naplnenia“ – to všetko je jedno a to isté.

Zakaždým povedzte sami sebe: „Ja nebudem hlasovať ani proti, ani za udalosti. Budem brať záujem zúčastnených strán ako prvú prioritu. Pri každom rozhodnutí sa zúčastní aspoň niekoľko ľudí.“ Nie je to tak, že sa to bude týkať iba vás. „Takže, vždy budem brať záujem zúčastnených strán ako prvú prioritu, budem na to dbať a naplno sa vrhnem do tohto rozhodnutia bez strachu, alebo favorizovania.“ Toto je definícia obohacovania.  

Žiadne rozhodnutie by sa nemalo robiť s priamym zapojením strachu, alebo favorizovania. Myslím si, že toto je jedna z najsilnejších, najpresnejších definícií obohacovania a vďačnosti, ktoré som dal. Prosím pochopte, vďačnosť vychádza z hĺbky vašej osobnosti. Nie je to úsmev, ktorý máte na perách, veľakrát len zo spoločenských dôvodov. Nie! Vďačnosť je emócia, ktorá vychádza z hĺbky vášho bytia na základe obrovského pochopenia, že život je psychodráma. Ako som povedal, nedovoľte, aby žiadne vaše rozhodnutia narušili strach, alebo favorizovanie. 

Takisto vyslovujem moje srdečné ďakujem a vďačnosť každému z vás za to, že sa podieľate o blaženosť, ktorú mám tým, že ste mojim ctiteľom, žiakom, sannyasi, alebo samaji. Veľmi jasne si uvedomte, že nech ste mojou súčasťou akýmkoľvek spôsobom, tak nielen vy sa tešíte zo mňa, ale aj ja sa teším z vás.