25. máj 2013

Z rannej správy Paramahamsa Nithyanandu, 25. máj 2013

Ramakrišna hovorí pekný príbeh o tom, ako ustrica zachytila dažďovú vodu, ktorá spadla z oblohy. Potom sa musela vrátiť späť do oceánu a spracovať tú dažďovú kvapku. Táto kvapka dažďovej vody sa stala perlou. Takisto aj vy musíte byť v čistom priestore počúvania, aby ste zachytili slová Majstra a ďalej s nimi pracovali. Iba vtedy sa môžu stať perlou. Iba vtedy sa vo vás udeje perla osvietenia, skúsenosť osvietenia.

Vplyv prarabdha alebo minulých životov na vás sa nemôže udiať, ak ukončíte všetky vzorce vo vás, ktoré poznáte. Môžu mať nad vami moc, iba pokým sú nažive a ostávajú neukončené. Počúvajte! Vzorce, ktoré máte, fungujú ako prijímač. Pochopte, že vzorce ktoré máte, fungujú pre vás ako prijímač na to, aby ste zažívali váš život. Takže ak sa rozhodnete urobiť ukončenie s koreňovými vzorcami, ktoré máte, nemusíte sa zaoberať alebo obávať minulých životov alebo prarabdha karmy. Minulé životy alebo prarabdha nebudú mať na vás žiadny vplyv, ak dokážete ukončiť vaše koreňové vzorce. Ukončenie vašich koreňových vzorcov vás oslobodí nielen od kariem tohto života, ale oslobodí vás aj od minulosti a prarabdha. Sannyas môže byť jednoduché vedomé rozhodnutie.

Večnú dovolenku, ktorú hľadáte vo vašom živote, nemôžete dosiahnuť na žiadnej pláži, na žiadnej hore, na žiadnom obľúbenom mieste, iba v priestore ukončenia, úplnosti. Je to priestor úplnosti, ktorý vám prinesie dovolenku, ktorú hľadáte.

Keď uvidíte, že vďaka priestoru, ktorý ste si vytvorili, sa dejú zázraky vo vonkajšom svete, iba vtedy budete mať vieru alebo dôveru ku štyrom princípom a začnete obohacovať iných. Sannyasi môže dosiahnuť tento priestor okamžite, pretože čelil svojej neautentickosti a urobil ukončenie so všetkým. Takže ak si myslíte, že sa tieto slová stávajú vašim životom, začnite plánovať ukončenie.

Osvietenie 

V dnešnej rannej správe Paramahamsa Nithyananda rozprával o svojej skúsenosti osvietenia z pohľadu štyroch princípov: integrity, autentickosti, zodpovednosti a osvietenia. Dnes sa oslavujú dva sviatky: narodenie mladého svätca z Adheenam v Maduraji, Jnana Sambandhar a osvietenie Swamijiho, ktoré dosiahol vo veku 12 rokov. Obidvaja dosiahli osvietenie v rovnakom veku. 

Swamiji rozpráva o svojej skúsenosti: „Bol večer, možno okolo pol piatej. Išiel som na kopec Arunachala. Na úpätí Arunachaly je miesto nazývané Pavala Kundru. Je to veľmi krásne miesto, veľmi silné miesto, na ktorom dosiahla osvietenie Devi. Je to miesto, kde Devi Parvati robila tapas a stala sa osvietenou. Stále je tam chrám. Toto miesto má silné spojenie s duchovnou energiou. Mal by som popísať udalosti, ktoré sa stali pred touto skúsenosťou. Iba vtedy pochopíte celú moju skúsenosť. 

V týchto dňoch som začal praktizovať pýtanie sa samého seba: ´Kto som?´ trochu iným spôsobom ako som bol iniciovaný Annamalai Swamigalom, osvietenenou bytosťou, osvieteným Majstrom, ktorý bol žiakom veľkej inkarnácie Ramana Maharishiho. Annamalai Swamigal mal to štastie, že sedel pri jeho nohách vo veľmi mladom veku. Doteraz mám jeho osobný denník, v ktorom vlastnou rukou zaznamenal všetky jeho spojenia s Baghavanom a učenia Baghavana. Stále mám tento denník v mojom vlastníctve. Je v našich archívoch. Daroval mi ho jeden z jeho žiakov. Bol to úžasný sadhu.

Raz keď som ho išiel počúvať, sedelo okolo neho niekoľko cudzincov a rozprával o nejakých duchovných pravdách. Poviem vám, čo som približne pochopil z jeho slov. Nemôžem povedať, že to bolo to, čo povedal. Môžem povedať, že to bolo to, čo som počul: že nie sme telo, že neexistuje bolesť, utrpenie. Bol som naozaj veľmi prekvapený, že som to počul. Pretože som videl, že keď v mojej rodine bili deti, tak plakali. Aj keď mňa nikdy nebili, videl som, že keď bili deti, tak plakali. Takže toto bol naozaj pre mňa začiatok hľadania.

Prosím počúvajte. Vošiel som do domu. Viem, že som nerozumel nič, čo hovoril. Ale pretože som bol v čistom priestore počúvania, tak všetko čo povedal, intenzívne na mne pracovalo. Je to ako v krásnom príbehu, ktorý hovorí Ramakrišna. Ustrica, matka perly, musí prijať dažďovú vodu, ktorá spadne z oblohy počas Swati Nakshatra. Keď je Swati Nakshatra na vrchole, ustrica musí zachytiť dažďovú kvapku, ktorá spadne z oblohy. Potom musí ísť do oceánu a túto kvapku vody spracovať. Táto kvapka vody sa stane perlou. Takisto aj vy musíte byť v čistom priestore počúvania, aby ste prijali slová Majstra a ďalej s nimi pracovali. Iba potom uvidíte, že sa stanú perlou. Iba vtedy sa vo vás udeje perla osvietenia, skúsenosť osvietenia. Bol som v priestore čistého počúvania, takže tieto slová vstúpili do môjho bytia. Ale nebol som schopný pochopiť, čo bolo povedané. Pochopte, keby som pochopil, čo bolo povedané, v tej chvíli by som sa stal osvieteným. Ale nebol som schopný pochopiť, čo bolo povedané. Iba som počúval. Ale moje počúvanie bolo také čisté, že slová na mne intenzívne pracovali. Bol som posadnutý týmito slovami. 

Počúvajte! Tak veľmi som bol posadnutý týmito slovami. Čokoľvek som robil fyzicky, tieto slová sedeli vo mne. Keď úplnosť a úplnosť do seba navzájom narazia, vznikne úplnosť: ´Purnamadah Purnamidam Purnat Purnamudachyate.´ Úplnosť môjho vnútorného priestoru a úplnosť priestoru Annamalai Swamigala, obidva prešli procesom prostredíctvom slov, ktoré povedal, prostredníctvom iniciácie, ktorú dal. Bolo to ako keby som bol naplnený týmito slovami: ´Ako to môže tak byť?´ Poviem, že prebiehala vo mne internalizácia.

Keď ste úplní, tak aj vtedy, keď nepochopíte slová Majstra, tieto slová vás neopustia. Spoznajú vás. Majstrove slová prijmú pochopenie vás. Počúvajte! Keď poviem slová, tak sa rozšíria po celej hale. Ale iba priestory, ktoré sú úplné, rozpozná ako ľudské bytosti a vstúpi do nich. Inak iba prejde nad hlavami. Ak nie ste v priestore úplnosti, tak tieto slová vás ani nespoznajú. Keď ste v priestore úplnosti, spoznajú vašu prítomnosť, vašu existenciu.

Takže tie slová pracovali na mne tak intenzívne. Slová poznania pracovali tak silno. Začal som rozjímať. Jedného dňa už toho bolo príliš. Chcel som nájsť pravdu, preto som chcel na sebe experimentovať, či budem mať bolesť alebo nie. Utekal som a zobral britvu na holenie. V tom čase mali britvy dlhú čepeľ. Zobral som otcovu britvu a porezal som sa vemi hlboko do stehna. Neskôr museli urobiť 13 stehov. Vtedy som nemal žiadnu techniku alebo metódu alebo predstavu o tom, ako ísť za hranicu bolesti. Nezažil som osvietenie. Takže prirodzene, keď som si porezal stehno, začala prudko vytekať krv. Môžem povedať, že som sa triasol. Stále nie som schopný presne popísať, či tam bola bolesť alebo nie, ale triasol som sa. Poviem, že to bolo viac psychologické. Moja mama plakala a behala okolo. Moja stará mama, ktorá stále predpokladala, že som bláznivý, sa v tom utvrdila. Podľa chaosu, ktorý vytvorili, môžem povedať, že som cítil, že by som mal mať bolesť a stres. Zobrali ma do nemocnice. Nemocnica bola hneď oproti domu. Zobrali ma k lekárovi. Pozrel sa na to a opýtal sa, čo som robil. Nemal som odpoveď. Potom urobil čo bolo treba a urobil 13 stehov. 

Samozrejme po 2 alebo 3 dňoch som znova išiel za Annamalai Swamigalom a opýtal som sa ho.... Prosím pochopte, že som nezobral zodpovednosť za moje neautentické pochopenie. Dával som vinu jemu. Utekal som za ním a povedal som: ´Pozri, čo si ma naučil! Povedal si, že necítime bolesť alebo utrpenie. Porezal som si stehno. Mám bolesť!“ Ale teraz si spomínam, že som ani nezaznamenal alebo si nespomínam, že som mal bolesť. Podľa toho ako ma hrešili, som bol tlačený do toho, aby som veril, že by som mal mať bolesť a mal som bolesť. Takže som išiel za ním a povedal som mu: ´Pozri, čo si ma naučil!´ Mal som náladu obviňovať ho. Smial sa a povedal: ´Neboj sa, syn môj. Nepochopil si, čo som povedal. Ale aj bez pochopenia, tvoj prístup experimentovania je úžasná vlastnosť. Drž sa jej a dosiahneš to najvyššie.“ 

Samozrejme, že na konci rozhovoru som nebol ani spokojný, ani šťastný. Povedal som mu: ´Toto všetko si mi mal povedať predtým, ako som sa porezal. Nemusel som prejsť týmto utrpením.´ Smial sa a povedal: ´Iba keď príde čas, tak to pochopíš. Nemaj obavy.´ Utešil ma a dal mi veľa cukríkov. Naučil som sa tento zvyk dávať deťom cukríky od neho. Je to Annamalai Swamigal, ktorý mi prispel týmto zvykom. Pretože vždy som za ním išiel iba kvôli cukríkom. Stále si pamätám, že som začal za ním chodiť kvôli cukríkom, ktoré dával. Neskôr mi dal ultimátny cukrík: osvietenie samotné. Ale v prvých dňoch som za ním chodil iba kvôli cukríkom, ktoré dával. 

Takže dal mi cukríky a povedal posledné slová: ´Zisti, kto má ten pocit, že máš bolesť alebo utrpenie.´ Poviem vám, že toto bola iniciácia. Bola to doslova iniciácia. Bola to taká silná pravda v mojom vnútri. Vždy keď som si našiel čas, sadol som si a rozjímal: ´Kto má vo mne bolesť? Kto je ten, ktorý má bolesť?´ Pokúšal som sa to analyzovať v mojom vnútri. Prosím pochopte, že som sa pýtal samého seba bez toho, aby som to vedel. Myslím, že táto udalosť sa stala, keď som mal 10 rokov. Po roku, keď som mal 11 rokov, sa stala skúsenosť osvietenia. 

V ten istý deň som sa na úpätí Arunachaly pokúšal praktizovať tú istú techniku: ´Kto som? Kto má skúsenosť bolesti? Kto je ten, kto trpí? Kto má bolesť?´ Približne v čase západu slnka a východu mesiaca, to znamená po 16.30 a pred 18.00, možno okolo 17:00 – 17:30, prišlo náhle kliknutie. Prosím počúvajte! Nebola to skúsenosť krok po kroku. Zrazu sa vo mne niečo otvorilo. Bolo to takmer ako keď sa snažíte spojiť dve potrubia. Snažíte sa, snažíte a zrazu viete, že na druhej strane potrubia vyteká voda a že sa obidve potrubia spojili. Bolo to presne ako toto. Zrazu som vedel, že sa niečo vo mne otvorilo. Sedel som so zatvorenými očami. To otvorenie znamená: teraz viem, kto je ten, ktorý zažíva, žije, je nažive, je prítomný vo všetkom, zažíva. Videl som doslova na všetky strany. 360 stupňov na všetky strany (aj zhora dole, aj zľava doprava). Nielenže som bol schopný vidieť na tejto strane chrám a kopec, na ďalšej strane hlavný chrám, ale každú rastlinu, kameň, oblohu nado mnou. Teraz si nielen spomínam, ale doslova to znova zažívam. Bol som schopný vidieť celok. V tom istom čase všetko naraz, bez toho, aby som otáčal hlavu alebo otváral oči. 

Potom som pochopil, že som bol schopný nielen vidieť, ale cítil som, zažíval som, že všetko som ja. Bol som nažive. Tak ako intenzívne ste nažive vo vnútri vašej pokožky. Keď vás niekto udrie, dotkne sa vás, viete, že ste nažive. Tak ako ste nažive vo vnútri vašej pokožky, rovnakú hĺbku života, byť nažive, život som cítil vo všetkom, v kameni, v rastlinách, v hore, v chráme, vo všetkom. Asi jeden a pol hodiny sa moje telo ani len nepohlo. Možno okolo 19.30 alebo 20.00 som pomaly zišiel dole. V tých časoch nebolo v tej oblasti osvetlenie. Ale nepotreboval som žiadne svetlo. Mohol som vidieť všetko. Samozrejme svietil mesiac, pretože bol spln. 

Celých dva a pol dňa som nedokázal pochopiť, čo sa deje. Trvalo mi dva a pol dňa, kým som pochopil, že som v inom priestore. Všetko som vnímal, videl ako moju prítomnosť. Pretože som bol v úplnosti, slová Majstra vstúpili do mňa. Vďaka integrite jeho slová na mne neustále pracovali. To je integrita. To, že som sa pokúsil porezať vlastné stehno, je autentickosť. To znamená rozpínanie sa, napínanie sa smerom k pravde. Ale ani vtedy som nezobral zodpovednosť za následok. Keď som sa rozhodol zobrať zodpovednosť za to, aby som zistil koreň, zdroj, potom sa udiala skúsenosť osvietenia. A nezostal som ticho! To musíte vedieť! 

Dva a pol dňa som nevedel, čo sa deje. Potom, keď som sa pomaly ustálil, išiel som za Kuppamal a opýtal som sa jej, či nie som posadnutý duchom. Skontrolovala moju energiu a povedala: ´Nie! Si posadnutý Bohom!´ Moja radosť bola taká veľká! Okamžite som sa ponáhľal a zavolal som môjho spolužiaka, priateľa. Zobral som ho do chrámu a povedal som mu: ´Išiel som a meditoval na skale pri kopci a získal som túto skúsenosť. Teraz dokážem vidieť všade. Choď a tiež medituj na tej skale a budeš mať tú istú skúsenosť.´ Myslel som si, že tá skúsenosť sa deje iba vďaka tej skale. Povedal: ´Aká skúsesnoť sa ti stala?´ Povedal som: ´Pozri! Teraz dokážem vidieť na všetky strany bez toho, aby som otočil hlavu. Ak chceš, môžeš to preveriť.´ 

Myslel si, že sa hrám, že žartujem. Zobral mincu. Deti vždy nosia mincu vo vreckách na nohaviciach. Zobral mincu a ukázal ju za mojou hlavou. Presne som povedal, či je tam hlava alebo kvet, ktorá strana to je. Znova to skúsil 5-6 krát. Povedal som presne. A takisto som povedal: ´Nielenže dokážem vidieť mincu, ktorú ukazuješ bez toho, aby som otočil hlavou, ale dokážem vidieť aj strom tam vzadu a mravce, ktoré na neho lezú. Dokážem vidieť všetko!´ Vystrašil sa! Povedal: ´Musím utekať na záchod. Seď tu, vrátim sa a budem sa s tebou rozprávať!´ Zakričal som na neho: ´Nechoď! Nechoď´ Snažil sa odo mňa zmiznúť. 

Snažil som sa na neho preniesť intenzitu mojej skúsenosti. Dal som ruky na jeho hlavu a dal som môj prvý energetický daršan. Niečo sa mu stalo. Musel získať záblesk nejakej skúsenosti. Vstúpilo do neho trochu energie. Ale bol taký vystrašený, že utiekol. Naučil som sa, že predtým ako dáte iniciáciu, musíte dosiahnuť, aby ľudia pochopili. To bola moja prvá snaha o obohacovanie. Nevzdal som sa a pokračujem v obohacovaní doteraz. 

To je celý príbeh. Žehnám vás všetkých v tento priaznivý deň tým, aby ste všetci vyžarovali toto osvietenie, energiu osvietenia.“